Zakopávanie u detí je otázka, ktorá znepokojuje množstvo rodičov na celom svete. Sledovať dieťa, ako sa s radosťou hrá, behá po dome či na ihrisku, lenže náhle – už po niekoľkýkrát za deň – skončí na zemi, je frustrujúci zážitok pre malých aj veľkých. Pre niekoho je to len súčasť objavovania sveta, pre iných signál na zamyslenie: kde je príčina? Dá sa s týmto opakovaným zakopávaním niečo robiť? Často sa odpoveď skrýva tam, kde to nečakáme – v detskej obuvi.
Vývoj detskej chôdze – čo je ešte normálne?
Deti objavujú svoje telo a spôsob, akým sa pohybujú vo svojom okolí, veľmi intenzívne a individuálne. Prvé kroky sú neisté, kým si nohy zvyknú na prácu v novom priestore. Neistota, občasné potknutie či karambol, patria do balíka učenia sa chôdze. No ak zakopávanie pretrváva aj po tom, ako by už malo dieťa chodiť istým krokom – zhruba od 2-3 rokov a opakuje sa výraznejšie – je dobré zamyslieť sa, čo by mohlo byť spúšťačom.
Prečo sú topánky tak dôležité?
Rodičia detí majú na výber z množstva značiek, dizajnov aj materiálových prevedení topánok. No voľba dobre padnúcej topánky ďaleko prevyšuje výber podľa módy a obľúbených motívov. Jej hlavnou úlohou je ochrániť detskú nohu pred poškodením, no súčasne jej nesmie brániť vo vývine a prirodzenej chôdzi. Detská noha je mäkká, tvárna a náchylná na deformácie. Ak nie je obutá správne, môže spôsobovať odreniny, otlaky, ale aj napätie v chodidle a členku, v dôsledku čoho je krok neistý a dieťa o to častejšie zakopáva.
Najčastejšie chyby pri výbere detskej obuvi:
- Priveľká alebo primalá obuv – Prvá pasca, do ktorej rodičia nevdojak spadnú, je priskorý či neskorý nákup obuvi. Priveľká topánka je síce „na dlhšie“, no noha v nej lieta, prsty sa narážajú na špičku, dieťa stráca pocit istoty a ľahko zakopne. Primalá obuv topí prsty, obmedzuje ich pohyb a tlačí chodidlo do zlého postavenia.
- Príliš tvrdá, neohybná podrážka – Malé nohy potrebujú flexibilitu, aby každý krok vnímali. Príliš tvrdé podrážky bránia chodidlu v prirodzenej práci, nôžka sa nevie podľa terénu prispôsobiť, čím vzniká zvýšené riziko potknutia.
- Ťažké topánky – Každý extra gram má v detskej nohe veľkú váhu. Príliš ťažké topánky brzdia, dieťa do nich nedvihne nohu prirodzene a špička je častokrát prekážkou v pohybe.
- Zlá fixácia – Ak topánka nedrží na nohe a vyzúva sa už pri menšom záťaži, stúpa šanca, že dieťa pri dynamickom pohybe stratí rovnováhu.
A týka sa to nielen topánok na von, ale aj domacích papučiek! Mäkké, ohybné papučky so správnou veľkosťou a priedušným materiálom sú doma základom dobrého pohybu.
Ako vybrať správnu detskú obuv?
Nákup obuvi pre malé dieťa by mal byť vedomý proces. Základom je pravidelne merať dĺžku a šírku detskej nohy – ideálne večer, keď už je nôžka trochu unavená. Každé dieťa je individuálne, preto univerzálne tabuľky nemusia sedieť každému – skúšanie v predajni je nevyhnutné. Správna veľkosť obuvi: na dĺžku s rezervou 0,5 – 1 cm, šírka by mala pevne objať nohu, nesmie tlačiť, ale ani byť príliš voľná.
- Podrážka musí byť ľahká, mäkká, ohybná, s dobrým protipreklzovým dezénom.
- Zvršok by mal byť z priedušného materiálu, predná časť poskytovať dostatok priestoru pre pohyb prstov (široká špička).
- Pätná časť musí byť pevná, aby chránila členok pred vybočením.
- Zapínanie riešte podľa toho, čo dieťa zvládne samo, ale preferujte také, ktoré dobre fixuje nohu – suché zipsy, šnúrky, spony.
Keď topánka nie je problém
Stáva sa, že aj správna topánka neodstráni pretrvávajúce zakopávanie. Môže ísť o prejav nevyzretosti centrálneho nervového systému, hypermobility kĺbov, začínajúcu deformitu chodidla (napríklad plochonožie), alebo poruchu koordinácie. V niektorých prípadoch sa objavuje zakopávanie u detí so slabším svalovým tonusom – nohy nedokážu „utiahnuť“ krok, špička zostáva pri zemi a dieťa o ňu zavadí. V iných prípadoch je príčinou častý beh po nerovnom teréne, únava, alebo jednoducho temperament dieťaťa. Samostatnou kapitolou je aj obdobie rastu, keď dieťa rýchlo vyrastie a jeho pohyb môže byť nešikovný.
Dôležité je rozlišovať, kedy je zakopávanie len dočasnou fázou a kedy má dlhšie trvanie, sprevádzané ďalšími príznakmi. Medzi varovné signály patrí časté padanie aj mimo chôdze, asymetria pohybov, problémy so státím na jednej nohe, náhly pokles záujmu o pohyb alebo bolesť nohy.
Ako môžu rodičia pomôcť?
Starostlivý výber a pravidelná výmena obuvi sú základom. Topáncky by sa mali kontrolovať minimálne každé 2-3 mesiace, často však už po jednom raste potrebujú väčší pár. Nezabúdajte, že nie každá značka sedí každej nohe – hľadajte aj podľa tvaru, šírky, nie iba podľa dĺžky detskej nohy.
Podporujte prirodzený pohyb – chôdza naboso doma, po tráve, piesku či štrku, stimuluje všetky dôležité svaly nôh a zlepšuje stabilitu. Zaradiť môžete aj jednoduché pohybové hry: státie na jednej nohe, lozenie cez prekážky, vyskok na mieste, alebo jednoduché cvičenia s loptou.
Detská fyzioterapia môže v prípade pretrvávajúcich problémov pomôcť odhaliť jemné poruchy pohybového aparátu a navrhnúť tréning, prípadne ortopedické pomôcky. So zrakom súvisia aj pády: ak dieťa zle vidí, horšie odhadne vzdialenosť a môže zakopávať častejšie. Ak teda zmena topánok nepomáha, neváhajte vyhľadať odborníkov – fyzioterapeuta, ortopéda či očného lekára.
Dôležitosť trpezlivosti a intuície
Najdôležitejším signálom je vždy správanie sa samotného dieťaťa. Ak je radostné a v pohybe sa teší, občasné zakopnutie rieši úsmevom, nemusíte sa príliš trápiť – telo i mozog potrebujú čas na zosúladenie. Ak je padanie časté, bolestivé alebo spôsobuje strach z pohybu, je čas hľadať príčinu. Rodičovská intuícia je na nezaplatenie – ak viete, že niečo nie je v poriadku, neváhajte situáciu riešiť.
Výber správnej detskej obuvi je, hoci sa to na prvý pohľad nezdá, kľúčom k radostnému detstvu plnému bezpečných a stabilných krokov. Je to investícia do zdravia, sebavedomia a pohybu, na ktorú by sme nemali zabúdať.
Pravidelné zakopávanie u detí možno najčastejšie pripísať nesprávnej obuvi, no nemožno podceňovať ani iné možné dôvody ako vývinovú nevyzretosť, rast alebo pohybové či zrakové ťažkosti. Správny výber topánok je investíciou do zdravého vývoja, sebavedomia a radosti z pohybu. Rodičia by mali venovať pozornosť nielen veľkosti, ale aj celkovej konštrukcii topánky a pravidelne kontrolovať, či dieťaťu stále dobre sadnú. Ak zmena obuvi nepomôže alebo sa objavujú ďalšie signály – bolestivosť, strach z pohybu či zmeny v chôdzi – neváhajte riešiť problém s odborníkom. Kombinácia trpezlivosti, intuície a správnej voľby obuvi je cestou k zdravému pohybu a spokojnosti dieťaťa.